Skrutka – nenápadný zázrak – drobnosť, vďaka ktorej stojí industriálny svet

Kto vynašiel skrutku sa asi nikdy nedozvieme, no prvý ju opísal Archimedes (287-212 pred Kr.). V tomto prípade to však bola obrovská špirála uzavretá v drevenom valci a používala sa na zavlažovanie polí. Pracovala tak, že vodu z nižšej hladiny premiestňovala na hladinu vyššiu.

Archimedova skrutka

Prvé skrutky sa vyrábali z dreva a svoje využitie našli v širokej palete ručných strojov, teda ešte nie na spojovanie materiálu. Na to v minulosti slúžili rôzne drevené kolíky a kovové kliny.  

Prevažne to bolo v lisoch na ovocie (výroba vína), lisoch na olivy pre získavanie oleja alebo pri výrobe odevov. Skrutka však našla svoje miesto aj pri takom významnom okamžiku ako bol rozvoj kníhtlače (napr. Gutenbergova Biblia 1454-55), kedy sa forma s písmom lisovala na papier práve pomocou veľkej skrutky.

Kovové skrutky sa začali objavovať práve koncom stredoveku. Najskôr to boli len upravené klince, na ktoré kováči pridávali rôzne drážky, no nástup osvietenstva, pokroky v metalurgii, vznik rôznych cechov a neskôr hromadná výroba pomohli posunúť skrutky na úroveň, kde sú dnes.

Počas priemyselnej revolúcie, konkrétne v roku 1770 sa podarilo Anglickému vynálezcovi a výrobcovi nástrojov Jaseemu Ramsdenovi zostrojiť prvý uspokojivý skrutkovací sústruh. Inšpiroval tým ďalších a skrutková revolúcia sa mohla začať.

Netrvalo dlho, a v roku 1797 vynašiel ďalší Angličan – Henry Maudslay, sústruh na rezanie presne veľkých skrutiek. Význam to malo obrovský! Konečne sa mohli používať štandardizované vymeniteľné súčiastky a masová produkcia sa tak mohla rozbehnúť vo veľkom.

Vylepšení sa dočkala aj hlava skrutky, resp. spôsob jej montáže. V počiatkoch mali skrutky na hlave jednu drážku (plochý skrutkovač), to spôsobovalo problémy v podobe častého vykĺznutia počas inštalácie. V roku 1908 vynašiel Kanaďan P. L. Robertson skrutku so štvorhranom.

Pre tieto skrutky našiel použitie napríklad Henry Ford vo svojom modeli T, kde ich bolo použitých viac ako sedemsto. Výrobcovia automobilov prešli na pásovú výrobu a bolo potrebné vyrábať skrutky, ktoré nevykĺznu z automatizovaných skrutkovačov, budú mať väčší krútiaci moment a zabezpečia tak pevnejšie upevnenie.

Bolo len otázkou času, kým niekomu napadne vyrobiť skrutku s krížovou drážkou. To sa podarilo o 28 rokov neskôr Američanovi Henrymu Phillipsovi. Ďalším zdokonaľovaním vznikli skrutky so šesťhrannou drážkou. Takýto kľúč – imbusový kľúč – prvý vyrobil William G. Allen zo spoločnosti Allen Manufacturing Company.

Vývoj pokračoval a vylepšenia sa dočkala aj drážka Phillips v podobe Pozidriv – kde sa vylepšila odolnosť voči prešmyknutiu.

Phillips vs. Pozidriv drážka

Vznikli skrutky s Torx drážkou alebo špeciálne Tri-Wing, ktoré napríklad použilo Nintendo pri svojich Gameboyoch, aby odradilo domácich kutilov od neautorizovaných opráv. Podobnou cestou sa vydala aj spoločnosť Apple pri svojich iMac-och kde použili proprietárne skrutky a takto chceli zabrániť neautorizovanému zásahu. Dnes existuje nespočetné množstvo skrutiek a spôsobov ich montovania. Tak ako podstúpil vývoj samotný spôsob, akým sa skrutky montujú, podstúpil obrovský vývoj aj zvyšok skrutky – teda jej telo a hrot.

Dôležitá časť skrutky, jej závit, prešiel v priebehu rokov vývojom, ktorý sa neskončil dodnes. Pri skrutkách, ktoré majú špičku alebo vrták a používajú sa ako samovrtné alebo samozávrtné, je situácia extrémne zložitá. Tvar hrotu aj závitu sa vyvinul v nespočetné množstvo variácií v závislosti na type materiálu, do ktorého sú skrutky inštalované. Iný závit má skrutka do dreva a iný skrutka do plechu. Aj keď bola snaha o určitý stupeň štandardizácie, výrobcovia neustále prichádzajú s vylepšeniami a z titulu použitia týchto skrutiek ani nie je potrebné, aby boli nejakým spôsobom štandardizované.

Iná situácia je v prípade skrutiek, ktorými chceme vytvoriť skrutkový spoj, napr. s maticou. Tam si závit prešiel dlhým vývojom, ktorý vyústil až vo vznik metrického závitu. Vývoj prebiehal odlišne v USA ako v Európe, preto spomenieme len Európu.

Spolu s vývojom strojov na veľkovýrobu skrutiek bolo potrebné túto výrobu zosúladiť tak, aby boli jednotlivé skrutky spolu kompatibilné – teda štandardizovať ich. Pri vývoji závitu sa už v minulosti začal používať zväčša profil 60 stupňov, no existovali rôzne odchýlky. Prvou snahou o zjednotenie bol Medzinárodný kongres pre štandardizáciu závitov v Zürichu, ktorý sa konal v roku 1898. Ten definoval nové jednotné štandardy, avšak vlády krajín ako USA, Veľká Británia, alebo Kanada si stále išli vlastnou cestou.

V rovnakom období sa začal extrémne rýchlo vyvíjať medzinárodný obchod a s ním spojená snaha o štandardizácie. Najlepším príkladom môže byť aj náš metrický systém (25.5.1875), ktorý výrazne zjednodušil obchodovanie aj technický vývoj. Keď sme začali používať rovnaké miery a váhy, boli sme už len krôčik od používania rovnakých súčiastok pre stroje a výrobky.  

Prvá svetová vojna veci urýchlila, no bola to až druhá, ktorá naplno ukázala na problémy nekompatibility skrutiek počas dodávok medzi spojencami. Nie je preto prekvapením, že po skončení 2. svetovej vojny, keď v roku 1947 vznikla organizácia ISO, bola jednou z prvých noriem, ktoré vydali práve ISO 68 – štandardizácia metrického závitu.

Metrický závit

Od tej doby sa metrický závit stal najpoužívanejším druhom závitu na svete a spoľahlivo vytlačil všetky ostatné alternatívy. Na našom e-shope na stránke kovian.sk a kovian.cz nájdete širokú ponuku dnešných skrutiek, vhodných do rôznych materiálov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.