Nie je zinkovanie ako zinkovanie: Žiarové vs. galvanické zinkovanie ocele – v čom sú odlišné?

Ak vám doteraz nie je jasné, kedy a ako sa využíva žiarové a kedy galvanické zinkovanie, dnes rozdiel pochopíte raz a navždy.

Žiarové zinkovanie = zinkovanie ponorom = zinkovanie v roztavenom zinku

Proces žiarového zinkovania je veľmi jednoduchý na pochopenie. Využíva sa na zinkovanie rôznych predmetov, výhodné je najmä pre objemné konštrukcie, ktoré budú umiestnené v exteriéri a tak potrebujú ohromnú odolnosť voči korózii.

Pred samotným zinkovaním je potrebné oceľ odmastiť, očistiť od zvyškov korózie a iných nečistôt, opláchnuť a osušiť. Následné začína samotný proces žiarového zinkovania, čiže kúpania ocele v zinkovom kúpeli. Zinok je zahriaty na teplotu topenia, čiže 450 °C. Keď oceľ ponoríme do takéhoto zinkového kúpeľa, zinok a oceľ začnú spolu reagovať. Na povrchu ocele sa vytvorí zliatina železa a zinku, vďaka ktorej vznikne silná ochrana materiálu. Vrchnú vrstvu tvorí samotný zinok. A preto niekedy môžeme na žiarovo zinkovaných povrchoch vidieť typické tienenie, ktoré vytvára akoby kvety.

Žiarovo zinkovať je možné aj dlhé pásy ocele – robí sa to kontinuálne, počas výroby oceľového pásu. Vďaka tomuto procesu je následne možné vyrobiť rôzne profily, ktorých povrch bude dokonale chránený. Žiarové zinkovanie je možné bez problémov zvárať a takto upravené predmety je možné recyklovať, čím sa šetrí životné prostredie. Žiarové pozinkovanie chráni oceľ desiatky rokov, niekedy až 50 rokov bez korózie.

Čo sa týka hrúbky vrstvy, môžete často vidieť napríklad údaj Z100, čo znamená, že na 1m2 je natiahnutá vrstva v množstve 100g zinku. Z275 potom znamená že na 1m2 je vrstva v množstve zinku 275g.

Galvanické zinkovanie = elektrolytické zinkovanie

Galvanizovanie je proces, pri ktorom sa pokovovaný predmet ponorí do elektrolytu, pričom zároveň slúži ako elektróda. Druhá elektróda je zo zinku, ktorým sa pokovuje. Keď prechádza elektrický prúd cez elektrolyt a elektródy, zinok sa začne prenášať na pokovovaný predmet a ten sa pokryje tenkou zinkovou vrstvou. Tým sa zvýši odolnosť povrchu materiálu voči korózii, tvrdosť, elektrická vodivosť a vylepší sa jeho vzhľad.

Chromátovaním sa povrchu dodáva strieborný alebo zlatý odlesk, pričom sa zlepšuje aj odolnosť vrstvy.

Na rozdiel od žiarového zinkovania, kde sú diely ohriate na 450 °C, tu nedochádza vplyvom tepla k deformácii plechov či jemnejších konštrukcií. Tento spôsob povrchovej úpravy je vhodný prevažne na menšie predmety, ako je spojovací materiál, strojové dielce, autosúčiastky a pod.. Galvanicky zinkované predmety nie sú vhodné do vonkajšieho prostredia/do exteriéru.

Zdieľať obsah

Vložiť komentár